Stanica VI: Wiener Straße

Prelom storočí v Tullne. Bývalá rezidencia Babenberg zažíva nový rozmach. Krajinu mesta stále charakterizujú volské a konské povozy. Už dávno tu však zastavuje železnica Františka Jozefa. A teraz sa stavia železný most cez Dunaj. Štyritisíc obyvateľov okresného mesta je kozmopolitných. Oblečení v nedeľnom oblečení sa prechádzajú po Wiener Strasse na hlavné námestie, ktoré je už od stredoveku rušným obchodným centrom. Obdivujú sortiment vystaveného tovaru v meštianskych obchodoch, skúšajú si najnovšiu módu z hlavného mesta Viedne. A na záver si doprajte kávu a kúsok koláča v jednej z malých cukrární.

Rešpektovaná osoba v uniforme.

Rodina Schieleovcov nemá v Tullne veľmi dobrú povesť. Otec Adolf ako prednosta stanice patrí medzi významné osobnosti mesta. Svojou uniformou, mečom a plundrovaným klobúkom zdôrazňuje svoje postavenie rešpektovanej osoby. Rovnako ako jeho mladá manželka Marie, dcéra z bohatej rodiny, sa cíti dobre len v dobrej spoločnosti. Keď Schielesovci cestovali cez Wiener Strasse na hlavnom námestí v koči ťahanom koňmi, vítali ich zo všetkých strán. Tak si to vyžaduje konvencia. Ale nie každý pozdrav je opätovaný. Preto si obyvatelia Tullnu za zatvorenými dverami šepkajú o arogancii prisťahovalcov, ktorí v meste žijú len niekoľko rokov. A stále si myslia, že sú lepší ako oni.

Dojmy z krajiny.

Vedia Schielesovci, ako o nich ľudia hovoria za ich chrbtom? Navonok pôsobia uvoľnene. Otec Adolf počas svojich jázd na koči ťahanom koňmi po Tullne zbiera nielen motýle a minerály, ale aj dojmy pre svoje krajinomaľby. Samozrejme, nemá Egonov talent. Už vo svojich prvých portrétoch a krajinkách prekonával nové hranice. O sto rokov neskôr by to Schieleho bádatelia nazvali "prelomením tabu". A pripomínajú, že aj mladý Schiele mal veľmi zvláštny pohľad na svet.